1. pre autora rukopisu,
2. pre inú osobu (napr. rodiča, snúbenicu, partnera v podnikaní, zamestnávateľa),
3. pre špecialistu a oficiálnu inštitúciu,
4. pre média.

Všade sa však vyžaduje veľmi citlivý prístup a je potrebné osobitne prihliadať k platným zákonom. Preto je k rozboru písma potrebný vždy súhlas autora rukopisu. Grafológ zabezpečí, že rozbor sa dostane len do rúk zadávateľa a následne mlčanlivosť o zistených skutočnostiach.

Vypracovanie grafologického rozboru vyžaduje okrem vedeckej presnosti aj kreatívnu syntézu. Grafológia je empirická veda (jedna z projektívnych metód psychológie) a zároveň umenie. V písme síce platí určitá kauzalita, ale nie je vôbec jednoduchá tak, ako ju poznáme napríklad z prírodovedných laboratórnych pokusov. Rukopis je výsledkom príliš veľa vonkajších a vnútorných ovplyvňujúcich činiteľov pôsobiacich v čase a teda s premenami. Trocha prehnane môžeme tvrdiť, že v grafológii (konečne rovnako aj v psychológii) nie vždy 2 + 2 znamená štyri, niekedy to kľudne môže byť 5 či 3. Preto aj mnohí skeptici a kritici túto skutočnosť vyčítajú grafológii (nie však psychológii) a nechcú jej priznať vedeckosť. Napriek tomu objektívnosť, či inak povedané validita, výsledkov grafológie sa pohybuje na úrovni 70 – 90 %, teda podobne ako u iných projektívnych psychologických metód, prípadné zlyhania idú vrub chybám grafológa (rovnako ako pri zlej diagnóze lekára) a nie grafológie ako metódy a vedy.

Dôvody, ktoré vedú v niektorých dielčím rozdielom v hodnotení rukopisu grafológmi možno pričítať týmto okolnostiam:

1. rozbor písma je rovnako veda ako aj umenie a preto je v ňom aj určitá dávka subjektivity,
2. používanie rôznych zdrojov informácií a tieto nie sú vždy celkom totožné,
3. rozdielnosť skúsenosti, zručnosti a vedomosti,
4. vnímanie sveta toho-ktorého grafológa cez svoje videnie.