Všeobecné informácie

Možnosti grafológie

Za niekoľko hodín rozboru písma je možné zistiť o pisateľovi viac ako niekedy aj za viac rokov spolužitia. Grafológia vidí veľa z vnútra pisateľa, teda to, čo sa nedá spoznať pri priamom styku, ale nevidí veľa z toho, čo sa dá spoznať z priameho kontaktu. Sila grafológie je teda v lapidárnej charakteristike ľudskej povahy, pretože najbezpečnejšie preniká do obecného povahového výrazu, k celkovému utváraniu citu, vôle, intelektu, ich vzájomného vzťahu a pod. Je potrebné si vždy uvedomovať čo grafológia dokáže o osobe pisateľa povedať, ale rovnako aj vedieť čo nedokáže. Čím sú otázky špeciálnejšie, tým ťažšie na ne grafológia odpovedá, lebo podľa rukopisu:

  • nepozná s istotou vek, len mladícku vitalitu intelektu alebo vitálnu ochablosť,
  • neurčí pohlavie, vie stanoviť len rysy mužské a ženské v písme,
  • nevie povedať nič o rase a náboženstve pisateľa, prípadne jeho sexuálnej orientácii,
  • nestanoví telesné nemoci a nediagnostikuje psychické choroby (len upozorňuje, signalizuje a prognózuje psycho-somatické príznaky – napr. doteraz nezistené a neprejavené samovražedné alebo agresívne tendencie, opakované psychotické ataky a pod.),
  • poukazuje len na kriminálne dispozície a nebezpečné znaky povahy,
  • diagnostikuje vlohy a predpoklady na niektoré činnosti (napr. logické myslenie, matematika, vytrvalosť v práci, rozhodnosť, riadiace schopnosti, dôslednosť, fantáziu, originalitu myslenia a pod.),
  • dokáže veci tvrdiť len na úrovni hypotetickej a v hrubých rysoch, nemôže predvídať konkrétne chovanie pisateľa,
  • vôbec nevie predpovedať budúcnosť a len deduktívne usudzovať o niektorých možných skutočnostiach v minulosti.

Napriek tomu je uplatnenie grafológie veľké, a to najmä v psychoanalýze, charakterológii, personalistike (výber vhodných pracovníkov na určité druhy prác, eliminovanie nežiaducich a konfliktných kandidátov v prijímacom konaní a pod.), v pedagogike (t. j. vo výchovnom procese a poradenskej činnosti žiakov), pri výbere životného alebo spolupodnikajúceho partnera, v kriminalistike (napr. určovaní anonymov a vytipovaní povahy páchateľa podľa jeho písomného prejavu), trestnom práve (posúdenie možnosti afektu, psychickej choroby), v medicíne pri skorých detekciách príznakov chorôb, pri eliminácii niektorých nežiaducich povahových prejavov (grafoterapia), neurológii a psychiatrii. Môže napr. poslúžiť deťom, ktoré osireli v mladom veku a nepoznali či nepamätajú si na svojich rodičov, sa takto dozvedieť sa o nich viac práve prostredníctvom grafológie.
Inak povedané, grafológia nám ponúka napríklad aj tieto informácie pisateľovi:

  • v oblasti intelektuálnych schopností aká je logika, jasnosť myšlienok, schopnosť syntézy a analýzy, mentálna aktivita, intuícia autora rukopisu a pod.,
  • v oblasti pracovných schopností podá analýza písma ucelený obraz o pracovníkovi či uchádzačovi o miesto z pohľadu na jeho schopnosť koncentrácie, pozornosť, stálosť a vytrvalosť v práci, rýchlosť myslenia, riadiace schopnosti, vnútornú organizovanosť, ďalej stupeň pamäte, kreatívnosť, zmysel pre podrobnosť a iné vlastnosti dôležité pre zamestnávateľa,
  • v oblasti osobných charakteristík je možnosť sa celkom objektívne vyjadriť k pisateľovej emotívnosti, sentimentalite, stupňu extro/introverzie a sociability, utiahnutosti, prispôsobivosti k novým situáciám, kontrole vnútorných popudov, citlivosti, pevnosti v postojoch, agresívnosti, diplomacii a k iným povahovým vlastnostiam.

V rukopise sa tiež odrážajú aj dlhodobé zmeny osobnosti (starnutie, dospievanie, rukopisy chorých alebo aj umierajúcich) a umelé navodené psychické stavy (hypnóza, lieky, drogy a pod.). Ak máme k dispozícii dostatok materiálu, potom môžeme prostredníctvom písma sledovať dlhodobý vývoj osobnosti, ako aj jedinečný spôsob prežívania špecifických situácií (napr. choroby, zmeny životných rolí, krízy osobnosti a pod.). Dokonca aj pri využití písma v propagácii sa berú do ohľadu niektoré poznatky grafológie.